Príbeh Divadla Thália Színház sa v mnohom podobá na príbeh človeka z karpatskej doliny, ktorý počas svojho života nevykročil zo svojho rodiska, predsa mohol žiť hoci i v siedmich štátoch. Od svojho vzniku pôsobilo Divadlo Thália Színház v troch formách vlády a v dvoch štátoch: v Československej socialistickej republike (1969-1990), Českej a Slovenskej federatívnej republike (1990-1992) a napokon v Slovenskej republike (1993- ).V posledných desaťročiach prešli i Košice veľkými zmenami. Pričom počet obyvateľov rapídne narastal, číselný pomer Maďarov sa významne zmenil. Pri poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2011 sa v druhom najväčšom meste Slovenska k maďarskej národnosti hlásilo len 2,8 percent.

Divadlo bolo i pôvodne založené s cieľom, aby nepôsobilo len vo svojom kamennom sídle, t.j. len v Košiciach, ale ako putovné divadlo, cestujúce združenie vyvíjalo svoju aktivitu na celom území krajiny, ba väčšina územia severo-východnej časti Maďarska je prirodzeným a dôležitým hracím miestom. Dôležitosť tohto rozhodnutia, prítomnosť v užšom i širšom Maďarmi obývanom regióne sa časom strategicky čoraz viac uhĺbila a stala sa životne dôležitou.

Doterajší život Divadla Thália Színház pripomína aj situáciu múdrej devy z ľudových rozprávok, ktorá mala za úlohu niečo priniesť , i nie, byť i nebyť. Toto nebolo úlohou Divadla, ale diktovala to kultúrna politika a spoločenské dianie: pôsobilo v Košiciach, a predsa nie, bolo profesionálnym „kamenným“ divadlo, a predsa nebolo. Bolo nezávislým, ale nie samostatným. Malo svoje sesterské divadlo, ale nebolo to vždy pozitívom, a nebolo to vždy jednoznačné. A hoci bolo založené v roku 1969, osamostatniť sa mu podarilo až v roku 1990. Inštitúcia mohla po 21 rokoch pôsobnosti vymeniť pomenovanie „scéna“ za názov „divadlo“. Napriek tomu, že Divadlo Thália Színház podľa slov zakladateľa Sándora Bekeho, režiséra – riaditeľa vzniklo preto, lebo „mesto, v ktorom fungujú električky, dokáže podporiť aj divadlo“, pôsobí divadlo dodnes ako zájazdové divadlo, cestujúc do menších i väčších miest i obcí.

Stranícke rozhodnutie z roku 1959 podalo na uváženie, aby popri v Komárne sídliacom Matesze (Maďarské oblastné divadlo) bolo vytvorené ďalšie maďarské oblastné divadlo, podľa pôvodných plánov v Rožňave, zakladajúc na s Mateszom zlúčenom Ľudovom divadle. O 10 rokov neskôr sa podarilo založiť Divadlo Vox Humana, ale oficiálne toto pomenovanie nemohlo Divadlo používať ani chvíľu.
Vox humana je v prvom rade rezonátorová třňová na tribicovom orgáne, ktorá bola pomenovaná z dôvodu predpokladanej podobnosti s ľudským hlasom. Východiskom mena Divadla boli myšlienky „štóskeho pustovníka“ Zoltána Fábryho, spisovateľa, kritika, ktorý v každej situácii pokladal za dôležité „rozozvučniť ľudský hlas, ľudskú myšlienku“. Pomenovanie ľudský hlas v roku 1969 pripomínal program hlavného predstaviteľa pražskej jari z roku 1968, slovenského politika Alexandra Dubčeka, „socializmus s ľudskou tvárou“, a tento voľný preklad viedol k okamžitému zákazu používania mena. O novom mene bolo potrebné rýchlo rozhodnúť, a rozhodnutie v Košiciach, v tom meste, ktoré bolo považované za akropolu maďarského divadelníctva od vzniku prvého maďarskojazyčného divadelného združenia v roku 1816, padlo na Thália – múzu divadelníctva. A hoci inštitúcia niesla meno Scéna Thália, vo svojom logu si donedávna udržalo myšlienku Vox Humana, veď z nej vychádzal i výtvor sochára Jánosa Nagya. Tradičné plačúce – smejúce sa masky ľudských tvárí prikladajúc jednu zo svojich rúk k ústam rozprávajú, spievajú, kričia, dávajú na vedomie.

Prvým riaditeľom Scény Thália bol Sándor Beke, prvým dramaturgom Sándor Gál. Časť združenia sa vytvoril progresívnejšou časťou komárňanského Mateszu: Ferenc Lengyel, Ilona Gombos, Béla Várady, Mihály Gyurkovics, Zsuzsa Varga, László Csendes. Popritom sa uskutočnilo výberové konanie, na základe ktorého sa k divadlu pridali Mária Kövesdi Szabó, Jolán Tamás, Eszter Bittó, György Érsek, Lajos Horváth. Prvou premiérou bola komédia „Sluha dvoch pánov“ 29.novembra 1969 v kultúrnom dome Gemerskej Hôrky, keďže košické sídlo divadla ešte nebolo pripravené. Vytvorenie divadelných priestorov sa začal vo veľkej sále legendárnej „košickej priemyslovky“, teda dnes už Strednej priemyselnej školy Jozefa Szakkayho, ktorá tieto priestory využívala ako telocvičňu. Väčšiu časť stavebných a rekonštrukčných vykonávali členovia súboru a spolupracovníci vlastnoručne a z vlastnej iniciatívy. Z nadšenia, poslania a z telocvične vzniklo divadlo v Košiciach, kde sa v polovici roku 1970 predstavil súbor košickým divákom.

S výnimkou štyroch rokov medzi rokmi 1990-2011 viedol košické Divadlo Thália Színház Peter Kolár, i osamostatnenie sa viaže k jeho menu. V medziobdobí rokov 1996-1999, ktoré znamenalo obdobie mečiarovskej intendancie, bol riaditeľom divadla Tibor Fabó. V roku 1993 zakúpilo divadlo tú nehnuteľnosť, v ktorej sa v roku 1994 otvorilo Máraiho štúdio. Rekonštrukcia budovy trvala v rokoch 1994-2002. Dvesto-miestna „veľká sála“ divadla dodnes nie je vlastníctvom divadla, ale je v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, vo vlastnej nehnuteľnosti sídli riaditeľstvo, hospodárske oddelenie a 100-miestne divadelné štúdio. Od roku 2011 vedie Divadlo Thália Színház režisér József Czajlik.

Košice sú centrom obchodu, mestom kultúrnej farebnosti, Berlínom Slovenska, mestom košického mešťana, Máraiho, Európskym hlavným mestom kultúry 2013, a popritom rušný divadelný život žijúcim mestom. 15. februára 1833 tu bola uvedená i pôvodná premiéra predstavenia Bánk bán od Józsefa Katonu, predstavili sa tu Róza Széppataki Déryné, Kántorné, Megyeri, Gábor Egressy, Béni Egressy a mnohí iní, všetci najväčší predstavitelia divadelníctva. Košické divadelníctvo ovplyvnili aj Endre Latabár i dynastia Latabárovcov, výrazný vplyv mal i Ödön Faragó a jeho súbor.
Košické Divadlo Thália Színház je národnostným divadlom, ale okrem maďarského obecenstva Slovenska, sa snaží osloviť každého milovníka divadla, divadelného kritika, či diváka bažiaceho po zábave, či duchovnom alebo estetickom dobrodružstve na oboch stranách hraníc. V súčasnosti je najsevernejším maďarskojazyčným divadlom Európy.